page-background
space
Neuveriteľné...čierna stavba za 22mil.eur

Neuveriteľné...čierna stavba za 22mil.eur

Už od roku 2004 podnikatelia nielen v Považskej Bystrici, ale určite na celom Slovensku sledujú snahy zákonodarcov o prijatie nového stavebného zákona, aby nahradil doterajší, platný od roku 1976. Aby bol zákon lepší, jednoduchší, aby razantne riešil nelegálnu stavby.

My sa pýtame, je to skutočne tak? Naozaj súčasný stavebný zákona na riešenie „čiernych stavieb“ nepostačuje? Nie je to o ľuďoch, ktorí aplikujú v praxi stavebný zákon – na stavebných úradoch, ale aj  na okresných úradoch, oddeleniach alebo odboroch životného prostredia?

Vo februári 2016 bola  v TRENDE zverejnená táto správa, z ktorej citujeme:

„Priemyselný park v Považskej Bystrici sa rozšíri o novú výrobnú halu, ktorú za 21,3 milióna eur začala 19. februára 2016 stavať kórejská spoločnosť Dongil Rubber Belt Slovakia, vyrábajúca tesnenia do áut. V poradí už druhá výrobná hala priemyselného parku zamestná v prvej etape 150 zamestnancov, neskôr viac ako 300, pričom pracovné miesta by mali byť určené prevažne ženám. Spoločnosť požiadala ministerstvo o investičnú pomoc vo výške približne 3,75 milióna eur formou daňových bonusov. Ako informoval štátny tajomník ministerstva hospodárstva, žiadosť je momentálne v procese posudzovania, pričom o jej vyhovení alebo nevyhovení rozhodne vláda. Dongil Rubber Belt Slovakia sa špecializuje na výrobu tesnení do motorových vozidiel značiek Kia Motors a Hyundai. V novej výrobnej hale sa budú vyrábať tesnenia pre automobilku Hyundai v Petrohrade.“

A čuduj sa svet, stavba haly sa realizuje bez stavebného povolenia! Stavebný úrad ani nepoužil opatrenie podľa stavebného zákona, aby vydal zákaz v pokračovaní stavby. Tak investor veselo ďalej staval. Podľa charakteru činnosti sa jedná o výrobu rôznych druhov gumových profilov a tesnení pre automobily - tesnenia karosérie, dverí, okien, kapoty motorového priestoru a kufra. Surovinou (polotovarom) na výrobu gumených profilov sú  kovové profily a gumová zmes vo forme kaučukových pásov. Hlavnými výrobnými operáciami sú extrudovanie, vulkanizácia a nanášanie povlakov na gumové profily, za účelom zlepšenia ich vlastností. Teda v kategórii „chemický priemysel“. Vedľajším produktom budú najmä škodlivé emisie, odpadová voda. A okresný úrad  v rámci posudzovania vplyvov na životné prostredie zaujal stanovisko „mŕtveho chrobáka“. Mesto Považská Bystrica ako stavebný úrad od februára 2016 nekonal, až v septembri začal konanie o dodatočnom povolení stavby. Vôbec mu nevadí, že nové výrobné priestory spoločnosti DRB vyrástli v susedstve športového areálu – futbalový štadión, tenisové kurty, volejbalové ihriská, plaváreň a zimný štadióna, v blízkosti hlavného autobusového nástupištia, nevadí mu ani, že najbližšia obytná zóna – paneláky na ul. Športovcov je situovaná slabých 350 m od rozostavanej haly a to už nehovoríme o rozsiahlej najbližšej záhradkárskej kolónii.

Keď v roku 2010 bola odhalená nelegálna stavba pri Reci, pri Senci, podnikateľa Talapku, v médiách nastala hystéria, že vysokánske kamenné múry ohradzujú priestor s rozlohou približne 70-tisíc štvorcových metrov, konanie podnikateľa výrokom, že „drzosť skutočne nepozná hranice!“

Preto si kladieme otázku: a tento počin kórejskej spoločnosti je potom čo?? Alebo aj konanie orgánov verejnej správy?  Aj my, slovenskí podnikatelia budeme môcť stavať na čierno? Myslíte si, že toto vyrieši nový stavebný zákon? Dokedy budú sedieť na funkciách ľudia, ktorým je ukradnutá ochrana  životného prostredia svojich občanov  ako aj ich zákonná  povinnosti?

 

 

 

                                              

Združenie podnikateľov mesta Považská Bystrica

                                               Tajomníčka združenia JUDr. Božena Binóová,

      Kontakt 0917 569 843

space